Po 7. rokoch divadelnej práce sme hľadali novú tému na ďalšiu inscenáciu. Tápali sme a točili sa stále dookola. Keď sme si uvedomili okolo čoho sa stále motáme, skočili sme priamo doprostred, do bludného kruhu lásky. Láska - naplnená, odopieraná, vysnívaná. Všetci ju nejako cítime a všetci po nej túžime. Je stredobod našich životov a tak sme ju dali aj do stredu nášho divadelného úsilia.

Výsledkom je hodinová inscenácia o hľadaní - najskôr hľadáme tému a potom hľadáme hlavú hrdinku, Júliu. Toto neustále hľadanie je paralelou k hľadaniu lásky. Večné. Komplikované. Pre každého z nás iné. A predsa hľáme to isté.

V druhej línii príbehu sa vinie množstvo nevypovedaných otázok: Máme na lásku všetci nárok? Aj ľudia so znevýhodnením? Chcú aj oni milovať? Môžu? Keď pripustíme, že môžu milovať, môžu aj "sa milovať"? Nie je to neprijateľné pre večné deti? Máme im v tom pomáhať alebo ich od toho chrániť?