My: Vitajte v tíme, František.

F.H.: Dobrý deň. Ďakujem. Ak dovolíte, na začiatok navrhujem, aby sme si tykali.

Volajte ma Ferko.
My: Teší ma, Ferko. Povedz mi, prosím, ako si sa do Stôp dostal.
F.H.: Prišiel som. Nie úplne sám, skôr ma sem priniesla Betka.
My: S akým zámerom?
F.H.: Hereckým. Ja som, pri všetkej skromnosti, herec od narodenia. Narodil som sa, aby som hral.
My: Pre koho a čo budeš hrať?
F.H.: Budem hrať pre deti, najviac samého seba. Teda bábku, ktorá má rada rozprávky. Nechá si ich čítať od Betky a veľmi pozorne počúva. Som vnímavý poslucháč.
My: Čo je okrem vnímavého počúvania rozprávok tvojim poslaním?
F.H.: Prežívanie. Prežívam intenzívne, často a z duše rád. Moje prežívanie je nákazlivé a preto som výborný prenášač. Napríklad keď je rozprávka napínavá, ja tak prežívam strach, že sa boja so mnou aj deti. A keď je smutná, všetkých rozplačem. Aj rozosmejem, lebo rozprávky bývajú aj smiešne.
My: Ďakujem za rozhovor a prajem Ti veľa úspešného prežívania!
F.H.: Tešilo ma! Som vďačný za túto príležitosť. Pevne verím, že nesklamem predovšetkým deti. Budem prežívať ako najatý!